POZVANKA_COC_2008.pdf
Súťaž vznikla v roku 1996 z iniciatívy Wendy W. Luers, prezidentky Civil Society Foundation (USA) ako paralela súťaže Cena Jindřicha Chalupeckého v Čechách založenej v roku 1990. Počas svojej existencie sa dostala do povedomia širokej verejnosti a stala sa prirodzenou súčasťou mnohých podujatí, ktoré oceňujú tvorivé osobnosti a umelecké počiny.
Súťaž prešla viacerými premenami a transformáciami. Jej históriu formovali a profilovali viaceré slovenské inštitúcie, ktoré cenu administrovali a organizovali; Slovenská národná galéria (1996), Vysoká škola výtvarných umení (1997 - 1998), Contemporary Art Agency - international (1999 - 2000), Nadácia - Centrum súčasného umenia (2001 až podnes).
Od roku 2001 je súťaž pomenovaná podľa významného slovenského umenovedca Oskára Čepana (1925 - 1992), ktorý svojimi početnými štúdiami o výtvarnom umení výraznou mierou zasiahol do slovenského výtvarného diania a spisby.
Od roku 2002 je Cena Oskára Čepana súčasťou medzinárodnej siete identických súťaží v Českej republike (Cena Jindřicha Chalupeckého), Chorvátsku (Cena Radoslava Putara), Srbsku (Cena Dimitrija Bašičevića Mangelosa), Macedónsku (Denes Award), Kosove (Artist of Tomorrow Award), Bosne a Hercegovine (Zvono Award), Slovinsku (the OHO Group Award), Albánsku (Ardhje Award) a Bulharsku (Baza Award). Bližšie informácie o sieti Young Visual Artists Awards - YVAA nájdete na webstránke www.yvaa.net .
Od roku 2003 je súťaž finančne podporovaná Ministerstvom kultúry SR a dlhodobým partnerom projektu je Stredoeurópska nadácia.
Kritériá súťaže na stiahnutie TU.
Generálny partner:
Stredoeurópska nadácia v spolupráci so spoločnosťou Slovnaft a.s.
Partneri:
Galéria MEDIUM / VŠVU
Trust for Mutual Understanding
Foundation for a Civil Society
Sponzori:
Zlatý bažant, Rajec
Mediálni partneri:
Radio FM, SME, sme.sk, bigmedia, inspire, Profil, port.sk, Vlna, Flash Art, changenet.sk, PRE SENT
Súťaž finančne podporilo: Ministerstvo kultúry SR.
V roku 2008 cenu slávnostne odovzdala Mrs. Annemarie Obsitnik, manželka veľvyslanca U.S. Embassy na Slovensku.
Napriek tomu, že tvorba Svätopluka Mikytu (1973) sa rozbieha viacerými smermi – mediálne, tematicky, i z hľadiska umeleckých stratégií – je koncentrická a autorsky hutná. V dobe rozriedených autorstiev prináša systematicky rozpracovávaný autorský program, ktorý vracia do hry súkromné mytológie i myšlienku Gesamtkunstwerku, vo svojej rukodielnosti a „peknom výstupe“ navyše zrozumiteľný aj širšiemu publiku.
Feriancová vyštudovala maľbu, venuje sa však prevažne fotografii a projektom rôzneho druhu (záznamy performance, works-in-progress). Preferuje autorský prístup, v rámci ktorého tvorba „predbieha“ intenciu, teda postprodukciu. Jej fotografie či dokumentárne záznamy, odkazujúce ako na reálny, tak aj na fiktívny svet, sú výskumom princípov pamäte, percepcie, reprezentácie. Feriancová zbiera „obrazy“, zábery, v ktorých je dominantný príbeh. Obrazy, ktoré „odhaľuje“, komunikujú s jej zámerom objavovať, pomenúvať, triediť, archivovať, spätne „čítať“. Motivuje ju aj vizualizácia hovoreného, zhmotnenie efemérneho, procesuálnosť času s ohľadom na priestor a následná telesnosť diela v ňom. Nezriedka pracuje s konkrétnym miestom, nie je jej teda vzdialená ani poloha inštalácií, tvorených v súlade s geniom loci daného priestoru. Jej tvorivý prístup nie je o intuícii, snaží sa byť exaktný, aplikovať istý kľúč, metódu, ktorá s ohľadom k času núti človeka projektovať seba do rekonštruovaných scén; ponecháva ho hľadať ich časom odviaty zmysel.
Tvorba Jána Šicka ojedinelým spôsobom prepája východiská grafického dizajnu s jazykom nových médií v súčasnom umení. Okrem množstva výstupov v oblasti grafického dizajnu a vizuálnej komunikácie sa venuje aj výskumu voľnej tvorby, ktorá väčšinou bazíruje na digitálnych technológiách, autorských softvéroch a adaptovaní pôvodných, originálnych analógových postupov, ktoré manipuluje digitálnymi technológiami. Vo svojich multimediálnych projektoch vytvára autorské počítačové programy, ktorých výstupom je obraz generovaný v reálnom čase pre divadelné, tanečné alebo hudobné predstavenia (Martin Crimp - Pokusy o její život, 2002; Mathew Hawkins - Love in Bilingual Motion, 2004; Wilsonic 2005 atď.) Jeho interaktívne výstupy podnetne rozvíjajú komunikáciu a kreativitu diváka.
Ján Šicko sa narodil v roku 1977 v Bratislave. Študoval grafický dizajn na VŠVU. Je držiteľom Národnej ceny za dizajn 2003 za interaktívnu projekciu k divadelnému predstaveniu Pokusy o její život.
Vargove výstupy majú väčšinou formu obrazovo-dokumentárneho záznamu, či prepisu zaznamenaného, zachytávajúceho fenomén, problematiku, sociologickú črtu, ktoré autor vníma ako kontroverzné a upriamuje na ne svoju pozornosť. V istom zmysle sa preto jeho umenie dá označiť za angažované, nakoľko reflektuje a poukazuje na problematiky celospoločenské. Do sebou selektovaných fenoménov, ktoré reflektuje, projektuje vlastné spochybnenie ich platnosti. Výsledky svojho výskumu sprostredkúva divákovi s očakávaním ich ďalšej rezonancie a rozvíjania radu diskutabilných otázok, ktoré asociujú. Skúma fenomén zážitku ako spektákla, prehodnocuje konvencie jeho sprostredkovania. Prínosom jeho práce je polemika s kvalitou prežívanej každodennosti. Je študentom intermédií a multimédií v Ateliéri Ilony Németh IN na bratislavskej VŠVU.
O finalistoch rozhodla odborná komisia v zložení:
Dušan Brozman /SK/ kurátor, teoretik, pedagóg
Petra Hanáková /SK/ kurátorka, teoretička a výskumná pracovníčka SNG
Vít Havránek /CZ/ kurátor, teoretik, riaditeľ tranzit.cz
Beata Jablonská /SK/ kurátorka, teoretička a výskumná pracovníčka VŠVU
Mira Keratová /SK,CZ/ freelance kurátorka a teoretička, hosťujúca kurátorka v GASK
Michal Moravčík /SK/ vizuálny umelec, pedagóg
Mira Putišová /SK/ kutrátorka, teoretička - Považská galéria umenia, Žilina
Kristína Vandová /SK/ predstaviteľka partnera súťaže CEF
Emoke Vargová /SK/ vizuálna umelkyňa, pedagogička
Za N-CSU prítomní: Lucia Gavulová (koordinácia zasadnutia), Bohdana Hromádková, Kristína Paulenová
