V roku 2009 boli Nadáciou - Centrum súčasného umenia v OPEN Gallery realizované výstavné projekty:
Iranian Complex
Vystavujúci: Radovan Čerevka
Kurátorka: Lenka Kukurová
Termín: 6. – 28. jún 2009
Vernisáž: 5. jún 2009 o 18:00 hod.
Samota
Vystavujúci: Martin Derner, Otis Laubert, Martin Piaček, Rastislav Podoba
Kurátor: –
Termín: 5. – 27. september 2009
Vernisáž: 4. september 2009 o 18:00 hod.
Zartheit
Vystavujúci: Peter Janáčik a Filip Jurkovič
Kurátorka: Alena Vrbanová
Termín: 9. – 31. október 2009
Vernisáž: 8. október 2009 o 18:00 hod.
OPENEON
Autori projektu: o.z. Open Design Studio
Vystavujúci: študenti a profesionálni dizajnéri zo SR a ČR,
účastníci workshopu OPENEON (október 2009)
Kurátorka: Daša Dúbravová
Termín: 5. december 2009 – 8. január 2010
Vernisáž: 4. december 2009 o 18:00 hod.
Finisáž: 8. január 2010 o 18:00 hod.
IRANIAN COMPLEX
IRANIAN_COMPLEX_pozvanka.jpg
Výstava Radovana Čerevku Iranian Complex sa vyjadrovala k mediálnej „realite“ týkajúcej sa iránskeho jadrového programu. Autor v projekte reaguje na záplavu informácií o jadrových zariadeniach, zbraniach, výskume a testoch, ktoré sa v poslednom období stali akýmsi folklórom v oblasti zahraničného spravodajstva. Zo správ vyselektoval obrazové informácie často podávané ako presné ilustrácie skutočnosti. Túto informačnú zmes Čerevka spracoval sochársky – vytvoril z nej objekty.
Prehliadka výstavy je čítaním príbehu o príčine a možnom vyústení konfliktu. Monumentalizovanou primárnou časťou problému je jadro, ktoré autor zostavil z infografík iránskych jadrových komplexov, nákresov procesu obohacovania uránu a máp rozmiestnenia jadrových zariadení. Rysovacia doska s nákresmi a fotografiami iránskej balistickej rakety Shahab je následne stelesnením hrozby. Autor pracuje so zdrojmi dostupnými prostredníctvom tlačových agentúr a informáciami z internetu. Zozbierané informácie neprechádzajú vyhodnocovaním, sú len vedľa seba nahustené a vytvarované do žiadanej podoby.
O iránskom jadrovom programe a o vývoji, zdokonaľovaní a testoch iránskych rakiet referujú obe strany – či už sú to vystatovačné prehlásenia iránskeho režimu alebo správy západného sveta vykresľujúce Irán ako najpravdepodobnejšieho potencionálneho útočníka. Zdroje informácií sú teda buď oficiálne, predovšetkým propagandistické alebo neoficiálne, často špekulatívne, nebýva v nich núdza o technické detaily. Všetky však majú pochybnú kvalitu. V našom prostredí sú bežne dostupné najmä informácie zo západných mediálnych zdrojov, ktoré autor zhromažďuje a navzájom konfrontuje. Vytvára tak akúsi skompilovanú objektivitu, ktorá ostáva otázna.
Celok výstavy s pomenovaním Iranian Complex môže odkazovať k snahe o komplexné zachytenie západného mediálneho obrazu o Iráne alebo k iránskym jadrovým komplexom, v podtexte sa však dá vytušiť, že iránsky komplex bude skôr našim komplexom. Komplexom obyvateľov krajiny s obmedzenou možnosťou priameho kontaktu a tým pádom odkázaných len na selektované mediálne informácie.
SAMOTA
Pozvanka_SAMOTA_web.jpg
Výstavný projekt Samota predstavuje prezentáciu diel výtvarníkov Martina Dernera (1973), Otisa Lauberta (1946), Martina Piačeka (1972) a Rastislava Podobu (1975). Samota ako termín, označujúci objektívny stav jedinca, stav fyzického osamotenia, kedy uniká alebo sa nedobrovoľne ocitá mimo svojho sociálneho prostredia, rovnako ako stav mysle, ku ktorému sa uchyľuje so zámerom premýšľania bez rušivých vplyvov, či mentálneho oddychu. Stav samoty a samotný termín samota navodzuje množstvo asociácií, ktoré samotné môžu byť inšpiráciou pre vznik umeleckej výpovede.
Prečo práve samota je headlinom spoločného výstupu už na pohľad rôznorodých autorov? Alebo inak položená otázka – čo zviedlo práve ich na jednu výstavnú platformu? Názov výstavy prirodzene evokuje dojem, že sa jedná o výstavný projekt, ktorý vznikol na spoločné zadanie. V tomto prípade sa však skôr jedná o výber osobností – výtvarníkov, v ktorých tvorbe téma samoty dlhodobo a samovoľne rezonuje. Je to fenomén, ktorý reflektujú a je prítomný v portfóliu prác každého jedného z nich, samozrejme, nezávisle na sebe. Podobne ako samota, sú to aj príbuzné motívy melanchólie, pominuteľnosti či vanitas. Jedná sa o programový výskum a prirodzenú inklináciu k daným témam, napriek rozdielnym osobnostným a umeleckým prístupom. Výber vystavených prác a ich priestorové usporiadanie podlieha čisto autorským kritériám, je teda zároveň kurátorským projektom prezentovaných výtvarníkov.
ZARTHEIT
Pozvanka_ZARTHEIT.jpg
Výstava dvojice vizuálnych umelcov Petra Janáčika (1966) a Filipa Jurkoviča (1983) Zartheit (nežnosť) v oblasti fotografie a videa predstaví ich aktuálnu tvorbu z obdobia rokov 2006 – 2009, pričom väčšina diel je vystavených po prvý krát. Prvá spoločná výstava navonok generačne vzdialených autorov je dialogickým stretom osobitých, ideovo i vizuálne kvalitných, pomerne radikálne vymedzených (a málo frekventovaných) polôh v súčasnej fotografii na Slovensku. Rozmer prepojenia ich tvorby chce poukázať na dialogickú a interpretačnú disponzibilitu, ale aj rôznosť autorov pri zachovaní blízkosti tém, ideí, pocitov a ich jedinečných vizuálnych reflektovaní a tiež osobitých výtvarných stratégií obsahového a formálneho riešenia.
Výstava je príspevkom k aktuálnym stratégiám postkonceptuálneho umenia na Slovensku v médiu fotografie a jej posunov (presahov) k digitálnym obrazom a solitérne aj videu. Autori reflektujú existenciálne naliehavé a v našom výtvarnom kontexte pomerne ojedinelé témy, ktoré špecifickým vizuálnym jazykom odkazujú k hlbšiemu prežívaniu doby. Sú to telo a telesnosť, neprítomné telo, invarianty zátišia (či alúzie naň), reflexie existenciálneho priestoru ako hranice medzi interioritou a exterioritou bytia, sublimácia individuality, jej nehomogénnosť a nestálosť. Spoločným ideovým rozmerom výstavy je aj metapríbehovosť stotožnenia procesu tvorby s reálnym prežívaním bytia a napokon odcudzenie.
OPENEON
Pozvanka_OPENEON.jpg
Koncepcia projektu OPENEON ide cestou nastoleného svetového trendu dostať umenie a dizajn čo najbližšie k verejnosti, a to priamou konfrontáciou vo verejnom priestore. Atraktívnym spôsobom otvára kontroverzné spoločenské témy. Umenie a dizajn nie sú dve oddelené oblasti, ich hranice sú relatívne. Základom projektu je reagovať na lokálne a kultúrne problémy, a to v nečakanej forme – prostredníctvom média neón. Ambíciou projektu je prenos témy skrz grafický dizajn do podoby umeleckého artefaktu. Desať študentov dizajnu dostane možnosť upozorniť na konkrétny spoločenský / sociálny / kultúrny problém, jeho prevedením do kultúrnej skratky (á la ISOTYPE Otta Neuratha), finálne realizovanej vo forme neónu. Týžďnový workshop, ktorý sa realizoval v októbri 2009, predchádzal samotnému výstavnému projektu. Výsledky workshopu boli prezentované na výstave v priestore OPEN Gallery (s príznačným názvom a v mesiaci december, ktorý pre skoré stmievanie sa nechá najviac vyniknúť médiu neónu). Výstava bude mať zahájenie aj finisáž, a po jej skončení budú neóny zasadené do reálneho kontextu – dočasným zapožičaním rôznym galériám, kníhkupectvám, hudobným obchodom, dizajn-shopom atď. Týmto sa overí použiteľnosť neónov v praxi a odštartuje tretia fáza projektu, ktorej cieľom je nenásilným a zábavným spôsobom otvoriť sociálne a kultúrne témy na verejnosti.
Normal
0
21
false
false
false
MicrosoftInternetExplorer4
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Normální tabulka";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:10.0pt;
font-family:"Times New Roman";
mso-ansi-language:#0400;
mso-fareast-language:#0400;
mso-bidi-language:#0400;}
