2011.09.15
Nadácia - Centrum súčasného umenia, Slovenská národná galéria a autorka
vás srdečne pozývajú na výstavu
Petra Feriancová: Postskriptum k putovaniu Childe Harolda
Cena Oskára Čepana 2010
Kurátor: Lucia Gavulová
Miesto: SNG – Kabinet umenia 20. storočia +
Otvorenie: 22. september 2011 o 18:00 hod.
Trvanie: 22. september – 23. október 2011
Otváracie hodiny: ut.-ned. 10:00-18:00 hod., štv. 12:00-20:00 hod.
Samostatná výstava Petry Feriancovej (1977) v Kabinete Slovenskej národnej galérie je súčasťou výhry prestížnej Ceny Oskára Čepana, ktorej laureátkou sa Feriancová stala minulý rok (2010). Medzinárodne etablovaná autorka sa vo všeobecnosti vo svojej tvorbe „nespovedá“ ani nezdôveruje, ale predkladá výsledky privátneho bádania pre ňu podnetných tém, ktoré však jednoznačne nevyhodnocuje. Rada pracuje s popisom formálnej operácie, často narába s hotovými predlohami.
Výstava Postskriptum k putovaniu Childe Harolda predstaví vo forme priestorovej inštalácie rôzne spracované nájdené i vlastné fotografie / 2D obrazové výstupy. Názov výstavy odkazuje prednostne na prácu s tzv. ´ideálnou autobiografiou´ Childa Harolda, slávnej romantickej postavy anglického spisovateľa Georgea Gordona Byrona. Aj Feriancová predstaví akýsi ideálny cestopis, v rámci ktorého ponúkne reminiscencie vzdialených miest, architektúr, objektov, sôch, muzeálnych expozícií, obeliskov, pyramíd a sfíng, odkazujúcich k totalite umeleckého diela a jeho permanencii a k spoznávaniu na základe nepriamej – sprostredkovanej skúsenosti – z kníh a atlasov, pričom divákovi nebude odhalené, ktorý zo zaznamenaných a prezentovaných zážitkov je v ňom z autorkinej strany autentický a ktorý čerpá zo zážitku niekoho iného (čo napokon sama nepovažuje za smerodajné). Výstava bude inštalovaná v duchu muzeálnej prehliadky, pričom k charakteru múzea ju priblížia aj výstavné vitríny s inštalovanými „exponátmi“, podliehajúce absolútnej subjektivizácii autorky a vyzývajúce diváka, aby si k nim našiel vlastnú cestu.
Feriancová na výstave rozvíja viacero kľúčových, pre ňu relevantných rovín / problematík: problematiku formy 2D fotografií, zachytávajúcich 3D reálie objektom a optikou autorkinho otca, ku ktorých obsahu nemá primárny, ale z povahy samotného média už len sprostredkovaný vzťah; problematiku spôsobu prezentácie umenia smerom k divákom a tým rovinu tematizácie výstavných praktík a vnímania prezentovaného umeleckého artefaktu v rámci výstavného priestoru / múzea a v neposlednom rade problematiku vyrovnávania sa s nedávnym núteným stavom izolácie, v rámci ktorého sa okrem iného aj formou ideálnej autobiografie Childe Harolda priblížila cez vlastné i nájdené materiály k jeho dobrodružnému putovaniu.
